Aktívne občianstvo s Katedrou Politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského
- 3 hours ago
- 5 minút čítania
Poslednú, štvrtú tému do do úlohy Prejav aktívneho občianstva tento rok zadávala Katedra Politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Žiaci a žiačky mali prostredníctvom prejavu, videa alebo grafického výstupu prezentovať svoje aktívne občianstvo na tému:
"Ľudské práva nepatria iba tým, s ktorými súhlasíme."
Gratulujeme najlepším prácam, no zároveň patrí uznanie aj všetkým 25 študentom a študentkám, ktorí zaslali svoje prejavy aktívneho občianstva na tému zadanú Katedrou Politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského.
1. miesto - obraz: Linda Slobodová, Súkromné gymnázium Banskobystrické, Ružová 15574/15B, Banská Bystrica
RIGHT WAY ALEBO RIGHTS WAY
Napriek tomu, že všetci na svete máme garantované ľudské práva, vždy sa nájde jednotlivec, krajina, komunita či viera, ktorá sa ich snaží určitým ľuďom alebo skupinám odobrať.
Hlavným bodom záujmu v mojom obraze je tzv. sudca, ktorý rozhoduje o právach ostatných. Na základe jeho ideí a názorov rozhoduje, komu práva udelí a komu ich naopak odoprie. Ide o mierne surrealistickú, až antiutopickú scénu, ktorá sa nám však, žiaľ, čoraz viac približuje realite.
Pred sudcom stojí zástup ľudí, z ktorých každý má vlastný príbeh a nachádza sa v inej spoločenskej situácii. Oproti sudcovi pôsobia malí, takmer zanedbateľní, čo ešte viac zvýrazňuje jeho autoritu a moc nad ich osudom.
Napravo od sudcu sa nachádza šípka s nápisom „rights way“. Ide o slovnú hračku v angličtine – môže znamenať „správnu cestu“ (right way), ale aj „cestu práv“ (rights way). Táto cesta vedie k rajskej záhrade, k edenu, k utópii alebo jednoducho k svetu, kde majú všetci rovnaké práva. V tejto časti vidíme jasnú oblohu, vtáky symbolizujúce slobodu a nádhernú kvitnúcu lúku. Na oblohe žiari
jasná hviezda, no nie každý sa, žiaľ, narodí „pod šťastnou hviezdou“, ktorá by mu automaticky zaručovala práva. V záhrade sa objavuje aj dúha – symbol šťastia, nádeje a radosti. Môže však zároveň predstavovať aj optický klam. Rovnosť a ochranu práv, ktoré existujú iba „naoko“ alebo dočasne. Okolo stromu sa obvíja had, ktorého chvost vytvára tvar nekonečna, symbol večnosti. Aj ľudské práva by totiž mali byť garantované navždy, hoci realita tomu často nezodpovedá.
Na ľavej strane končí každý, kto „nespĺňa“ sudcove kritériá. Sloboda slova? Iné náboženstvo? Mier? Láska k rovnakému pohlaviu? To všetko môže byť v očiach „tých mocných“ považované za nevhodné alebo nebezpečné. Preto sa naľavo nachádza mlynček na mäso, alebo skôr mlynček na ľudí. Symbolizuje jednotlivcov, ktorí boli kvôli svojej rase, pohlaviu, veku, sociálnemu postaveniu
alebo iným okolnostiam odsunutí na okraj spoločnosti a napokon ňou „rozomletí“. Ide o bezcitný spoločenský mechanizmus, ktorý dokáže človeka zničiť, ak mu nie je priznaná dôstojnosť.
Celá ilustrácia tak funguje ako metafora spoločenskej nerovnosti a moci jednotlivcov rozhodovať o životoch druhých. Ide o groteskné zobrazenie reality, ktoré by nás malo prinútiť zamyslieť sa nad našou politickou zodpovednosťou
– a nad tým, koho volíme. V dnešnom svete totiž naše práva často nie sú priamo v našich rukách, ale v rukách politikov...
Nižšie môžete vidieť obraz Lindy Slobodovej.
2. miesto - video: Dávid Ďurko, Gymnázium Angely Merici, Hviezdoslavova 10, Trnava
Vybral som si túto tému z dôvodu jej aktuálnosti. V poslednej dobe vnímam to,
že sme sa prestali ako spoločnosť slušne počúvať. Často, keď má druhá osoba iný názor ako máme práve my, začíname sa jej strániť alebo ju prestávame vnímať.
To nie je správne. Dialóg máme viesť aj s ľuďmi, ktorí majú odlišný názor ako my. Musíme sa navzájom rešpektovať. Na toto reaguje aj moje video, kde
som sa snažil originálnym spôsobom na túto tému poukázať.
Zasadené je do bežného života. Scénka sa odohráva v kaviarni, kde sa stretnú známi a nezáväzne sa zhovárajú o živote. Ku konfliktu však prichádza pri nevhodnom vtipe, ktorý vytvára napätie. Väčšina z nás sa denne stretáva s podobnými poznámkami, ktoré vedú k nepochopeniu. Na jednej
strane sa bojíme nežiaduceho konfliktu a toho, že vzniknú nechcené nepríjemnosti. Na druhej strane nás tieto poznámky môžu vyčerpávať až do tej miery, že stratíme sebakontrolu a začneme agresívne útočiť na druhých. Ani pasívny ani agresívny prístup na dané poznámky nie je správny. Aj na
nevhodnú poznámku môžeme reagovať kultivovaným dialógom. Správny je aktívny prístup, pri ktorom sa nesnažíme nasilu oponenta presvedčiť, no poskytnúť mu dostatok argumentov na to, aby pochopil náš názor. Musíme však akceptovať aj to, že názor na základe našich dobre mienených argumentov nezmení. Na túto oblasť som sa snažil poukázať tak, že som do deja vstúpil ja ako anjel. Vystupoval som ako nezávislý mediátor, ktorý sa snaží aktuálnu situáciu upokojiť a neutralizovať. S výzvou "Dá sa to aj bez toho!" sa snažím apelovať na to, že aj keď máme na určité veci rôzne názory, mali by sme o nich vedieť dôstojne diskutovať. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že je to v niektorých prípadoch obzvlášť náročné, no potrebné, a to hlavne medzi mladými ľuďmi. Mnoho
mladých ľudí má pocit, že nie sú vypočutí alebo sú znechutení aktuálnou politickou situáciou. Niektorí to prestanú riešiť, iní sa to snažia pochopiť a nájsť ten správny smer a ďalší sa radikalizujú. Mojím videom som chcel poukázať práve na tieto aspekty.
Vytváral som ho za pomoci kamarátov a kamarátok, bez použitia umelej inteligencie.
Video Dávida Ďurka si môžete pozrieť nižšie.
3. miesto - prejav: Jakub Žovinec, Gymnázium Ivana Kupca, Komenského 13, Hlohovec
Moja práca je spracovaná formou príhovoru adresovaného všeobecnému publiku. Jej hlavným cieľom je poukázať na jeden zo zásadných problémov, ktorému ochrana ľudských práv v súčasnej spoločnosti čelí. Text mojej práce sa snaží ukázať, že ľudské práva nie sú iba abstraktným ideálom, ale praktickým systémom pravidiel, ktorý umožňuje stabilné a mierové fungovanie spoločnosti.
V úvode práce vysvetľujem základnú myšlienku univerzality ľudských práv. Poukazujem na to, že ľudské práva patria každému človeku bez ohľadu na jeho vieru, etnicitu, národnosť či presvedčenie. Práve táto univerzalita zabezpečuje, že všetci ľudia majú rovnakú hodnotu a zabraňuje vytváraniu hierarchií medzi jednotlivými skupinami spoločnosti. V texte zdôrazňujem, že moderné demokratické štáty sa snažia zakotviť ochranu ľudských práv priamo do svojich právnych a politických systémov, aby boli chránené aj v situáciách, keď sa politická moc mení alebo keď sa niektorí aktéri snažia systém zneužiť vo vlastný prospech.
Ďalšou dôležitou témou práce je myšlienka spolupráce medzi rôznymi spoločenskými skupinami. Argumentujem, že rešpektovanie ľudských práv pomáha vytvárať stabilné prostredie, v ktorom sa jednotlivé skupiny nemusia obávať úplnej dominancie iných. V takomto systéme je dôležitejšia dlhodobá stabilita a schopnosť dosahovať kompromisy než krátkodobé víťazstvá jednej skupiny nad druhou. Ochrana práv všetkých, vrátane politických oponentov, tak v konečnom dôsledku prospieva celej spoločnosti. V jadre práce sa však venujem problému, ktorý tento ideálny systém komplikuje. Poukazujem na paradox tolerancie, ktorý opísal filozof Karl Popper. Práca preto analyzuje dilemu, pred ktorou stojí moderná spoločnosť: ako brániť ľudské práva bez toho, aby sme zároveň popreli ich univerzálny charakter.
Záver príhovoru zdôrazňuje úlohu občianskej angažovanosti. Keďže ochrana ľudských práv nemôže spočívať na umlčiavaní oponentov, musí byť postavená najmä na argumentácii, vzdelávaní spoločnosti a budovaní silných demokratických inštitúcií. Aktívne občianstvo sa preto prejavuje najmä tým, že jednotlivci obhajujú hodnoty ľudských práv a poukazujú na ich prínos pre stabilitu spoločnosti. Cieľom práce je teda vytvoriť priestor na zamyslenie nad tým, prečo je obrana ľudských práv niekedy náročná a prečo je napriek tomu nevyhnutná. Snažím sa ukázať, že práve ochota brániť univerzálne práva aj v situáciách, keď sa to môže zdať nevýhodné alebo nespravodlivé, je základným prejavom zodpovedného a aktívneho občianstva.
Prejav Jakuba Žovinca si môžete prečítať nižšie.
