Aktívne občianstvo s BISLA

Vyhodnotením štyroch tematických kategórií sme ešte neskončili! Náš dlhoročný partner, BISLA (Bratislavská medzinárodná škola liberálnych štúdií) si zobral pod lupu všetky texty, videá aj grafiky a vybral tie najlepšie práce z celkového výberu odovzdaných Prejavov aktívneho občianstva.

Gratulujeme oceneným študentom a študentkám a zároveň vyjadrujeme veľké uznanie všetkým, ktorí sa do tejto výzvy zapojili – vaše aktívne občianstvo je pre našu spoločnosť nesmierne dôležité.

1. miesto - prejav: Martin Rotter, Gymnázium sv. Františka z Assisi, J. M. Hurbana 44, Žilina

Dnešná doba je rýchla. Je rýchla novými technológiami, trendami a výzvami. To, čo stačilo kedysi, dnes už nestačí. Reakcia na trend, ktorý vznikol dnes mala prísť včera, keďže zajtra je už neskoro. Čo i len jedno zlé alebo neskoro prijaté rozhodnutie zo sebou môže priniesť také negatívne dôsledky, ktoré vedia poznačiť celé generácie.

Niečo podobné sa stalo aj nám. Rýchlik s názvom umelá inteligencia preletel Európou tak rýchlo, že sme sa ani nenazdali, a už bol preč. To, čo z neho vystúpilo sme ešte nevideli, a naše zákonné, spoločenské a ľudské normy na to vôbec neboli pripravené.

AI urýchlila rozvoj virtuálneho sveta. Šikana nabrala úplne novú formu a rozmery. To, o čom dnes rozprávame v školách a na prednáškach, častokrát ani nepatrí všetky riziká, ktoré vznikli. Neregulované modely AI, ako napríklad GROK, mohli mesiace generovať obsah – sexuálny, násilný, v skutočnom svete nelegálny, bez postačujúcej regulácie či zásahu.

Ako to už v spoločnosti býva, najviac si to odniesli tí najzraniteľnejší – deti a mládež. Virtuálny svet nie je len priestorom, do ktorého vieme paralelne prekročiť riziká zo „skutočného“ sveta. Šikana sa neprenáša 1:1 do chatu na Instagrame. Nabrala monštruózne rozmery. AI v obrovskej miere zväčšila digitálny, virtuálny priestor. Dnes vôbec nie je potrebné, aby agresor vymámil od obete nahú fotku. Dnes stačí, aby si ju vygeneroval.

Toto sprístupnenie a zjednodušenie zlého konania (v našom prípade šikany) spôsobilo, že sa rozmohla a rozbujnela. Dnes stačí napísať len jednoduchú myšlienku a miliardy umelých neurónov ju oživia. Tento postup šikany som štrukturálne načrtol aj v prvom odseku mojej reči (keď sa jednotlivé časti posúvali na prompt pre AI).

Práve toto masívne zväčšenie digitálneho sveta spôsobilo to, že obete môžu nadobudnúť pocit, že sú úplne samé a stratené. Že v obrovskom neregulovanom priestore nie je autority ani záchrany a že sú celkom samé. Na konkrétnom príklade som ukázal aj správne konanie Európskej únie, ktoré by malo slúžiť ako predloha pre reakciu do budúcna. Vytvoriť kostru pre reakciu na virtuálne a digitálne zmeny a trendy je kľúčové pre celé spoločnosť.

Do môjho verejného prejavu som vložil srdce, skutočné príbehy, aby som ukázal, že online nie je len online. Snažil som sa ukázať, že nie je možné oddeliť digitálny svet od skutočného sveta. Kým je dianie virtuálne, pôsobí abstraktne. Keď mu dáme tvár, v mojej reči niekoľko tvárí, zo skutočného sveta, vieme ho považovať za reálne. Bez toho, aby sme AI a digitálny svet považovali za skutočnú hrozbu, nevieme adekvátne konať. A keď nevieme adekvátne konať, nevieme chrániť tých, ktorí to najviac potrebujú – deti.

V závere som sa snažil zdôrazniť individuálnu úlohu každého z nás. Ukázal som, že individuálna angažovanosť je povinnosťou tých z nás, ktorí si uvedomujeme hrozby digitálneho sveta. Nie je správne odvolávať sa na systém. Správne je individuálne sa vložiť do problematiky, porozumieť jej a ukázať, že mne na tom záleží. Ukázať, že ja, človek s tvárou a menom, chcem konať dobro.

Prejav Martina Rottera si môžete prečítať nižšie.

2. miesto - prejav: Daniela Lešková, Gymnázium Leonarda Stöckela, Jiráskova 12, Bardejov

Táto téma ma oslovila už na prvý pohľad. Nielen z dôvodu, že sa ma priamo dotýka, ale predovšetkým preto, že táto problematika, sa bezprostredne týka polovice populácie tohto sveta. 

 Od veku, kedy som začala kriticky uvažovať, začal sa u mňa prejavovať aj záujem o verejné a spoločenské dianie. Uvedomovala som si svoju neochotu ignorovať nespravodlivosť, mlčať pri porušovaní ľudských práv, či len tak sa nečinne prizerať. Moje vnútorné presvedčenie ma núti zastať sa a pomôcť každému, kto je slabší či diskriminovaný. Rovnako to platí aj pre hodnoty, ktorým verím - morálne zásady, spravodlivosť a pravdu, ale aj demokratické princípy, akými sú rovnosť, rešpekt, solidarita a sloboda.

Našťastie mi jazyk beží rýchlejšie než nohy, a preto hneď ako sa naskytla príležitosť som začala uplatňovať svoje právo občianskej angažovanosti na protestoch. Moje prvé verejné vystúpenie bolo spojené so 17. novembrom, práve vtedy, keď sa chystali tento deň pracovného pokoja zrušiť. Nasledoval môj prejav Aktívne za Ukrajinu. Vystúpila som aj pri podpore mimovládnych organizácii, hovorila som o možnostiach a živote mladých na Slovensku. A  moje občianske aktivity budú  pokračovať ďalej. 

Rodová rovnosť je mi  blízka témou, keďže predstavuje diskrimináciu žien. Rozhodla som sa preto na to bližšie pozrieť. Čo sa skrýva pod pojmami rodová rovnosť, nadradenosť, bariéry, štatistiky. Ako a prečo vzniká, pretrváva, hlavné ukazovatele, pohľad mužov, ako je vnímaný feminizmus, prepojiť to v širšom kontexte so sociológiou. Ako tento problém ponímajú demokratické inštitúcie, ako pomáhajú pri zlepšení celej situácie a v neposlednom rade zodpovedať  kritickú otázku, či naozaj môžeme tvrdiť, že v Európskej únii máme rovnosť v príležitostiach a právach. 

Ak by som mohla zmeniť jednu vec k lepšiemu, boli by to práve rodové stereotypy. Len málo ľudí si uvedomuje ako práve ony ovplyvňujú naše myslenie a konanie. Aký negatívny dopad majú na zlepšenie postavenia žien v spoločnosti. Ak sa s nimi nepopasujeme len ťažko bude naša spoločnosť napredovať. V nedeľu bude MDŽ, ale povedzme si pravdu, jeden kvietok či kytica práva a príležitosti v prospech žien nezlepšia. 

Moje osobné skúsenosti sú tiež pestré. Ako malé dievčatko ma moja stará mama denne karhala ak som behala po dome strapatá a neupravená, veď dievčatá majú byť pekné, vždy upravené a hlavne poriadkumilovné. Za starším bratom som mala upratovať. Neskôr na strednej škole, to bol môj učiteľ matematiky, ktorý mal tak hlboko zakorenené stereotypy o ženách, že skôr ako som stihla preukázať svoje matematické zručnosti,  bola som zaškatuľkovaná v krabici s názvom “ženy nemajú hlavu na matematiku”. 

Na záver si dovolím citát od Madelaine Albright “Trvalo mi dosť dlho, kým som si uvedomila, že môžem byť sama sebou – aj v miestnosti plnej mužov”. Toto bola najväčšia inšpirácia pre moju prácu.  Aj ja by som raz chcela byť rovnako odvážna a zodpovedná. 

Čestne vyhlasujem, že som predloženú prácu vypracovala samostatne a uviedla som všetky použité zdroje informácií v súlade s pravidlami súťaže. Práca je mojím pôvodným autorským dielom.

Prejav Daniely Leškovej si môžete prečítať nižšie.

3. miesto - prejav: Monika Lukáčová, Gymnázium, Štefánikova 219/4, Bytča

Tento príhovor bol vytvorený pre verejné zhromaždenie kdekoľvek na Slovensku. Je napísaný tak, aby mu rozumela osoba bez odborného politického či akademického vzdelania, no predpokladá určitú obratnosť a orientáciu (stačí základná) v problematike ľP. Určený je teda prevažne skupinám ľudí zaujímajúcim sa o politologické či ľudskoprávne témy, ktorí sú schopní sebakritiky a hlbšieho zamyslenia sa nad váhou, mienením a dôsledkom slov, vyjadrení. Teda ideálnou cieľovou skupinou sme my, mládež, či samotní účastníci olympiády ľudských práv.

Zvolená téma je zameraná predovšetkým na príklady možného porušovania slobody prejavu, (v kontexte dôsledku nie až tak viditeľného odopierania ľudských práv) – či už v diskusiách, alebo pri iných situáciách. Jedným z jej cieľov je zamyslieť sa nad vlastnými schopnosťami kultivovane diskutovať aj s osobami, ktoré majú odlišné názory; ako aj podnietiť prehodnotenie svojich reakcií/prejavov voči druhým s odlišným stanoviskom.

Hlavná idea by sa teda dala zovšeobecniť na zámer poukázania na príklady možného porušovania ĽP osobami, ktoré sú síce ľudskoprávne uvedomelé a myslia to „dobre“, ale ich prejavy vyvolávajú rozpaky a napätie v diskusii.

Tento text teda neslúži len ako formalita, ale ako výzva k otvorenej a zodpovednej diskusii a zapojení sa do spoločenského, a teda aj politického života. Napriek tomu, že je písaný mladou študentkou, verím, že je uchopiteľný a najmä podnetný nielen pre mladého človeka, ktorého prítomnosť na verejnom zhromaždení by som očakávala. Môže však byť užitočný pre každého, kto sa zaujíma – chce zaujímať – o tieto témy, či prejavuje ochotu zamyslieť sa.

Zdroje myšlienok s konkrétnou skutkovou podstatou/legislatívne podoporeným obsahom:

• Locke, John – Two Treatises of Government, edícia podľa Oxford World's Classics (Oxford: Oxford University Press, 2005).

• Amnesty International – What Are Human Rights? – Amnesty International, 2020. Dostupné online: https://www.amnesty.org/en/what-we-do/human-rights/

• United Nations – Universal Declaration of Human Rights (OSN, 1948).

• Equality and Human Rights Commission (UK) – Homosexuality: decriminalisation and the law in Britain, 2018.

• Constitution of the Slovak Republic (Ústava SR) – Article 26 – Freedom of Expression and the Press. Dostupné online: https://www.slov-lex.sk/static/eng/documents/ConstitutionSR.pdf

• Seman, Ján & Zgrada, Radoslav – Ľudovít Štúr a štúrovci: odkaz Štúrovskej generácie (pracovný zošit). Matica slovenská, 2024. ISBN: 9788081283017.

Nižšie si môžete prečítať prejav Moniky Lukáčovej.