Aktívne občianstvo s Kanceláriou Európskeho parlamentu na Slovensku
- 7 hours ago
- 9 minút čítania
Druhú tému do úlohy Prejav aktívneho občianstva tento rok zadávala Kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku. Žiaci a žiačky mali prostredníctvom prejavu, videa alebo grafického výstupu prezentovať svoje aktívne občianstvo na tému:
“Ľudské práva a rodová nadradenosť: Majú dnes muži a ženy v Európskej únii skutočne rovnaké príležitosti na rozvoj svojho talentu?”
Gratulujeme najlepším prácam, no zároveň patrí uznanie aj všetkým 14 študentom a študentkám, ktorí zaslali svoje prejavy aktívneho občianstva na tému zadanú Kanceláriou Európskeho parlamentu na Slovensku.
1. miesto - video: Vladimíra Novotná, Gymnázium, Metodova 2 821 08 Bratislava
Z ponúknutých tém mam najbližšie k problematike rovnosti mužov a žien a preto som si za svoj Prejav aktívneho občianstva rozhodla vybrať práve tú druhú, to jest Majú dnes muži a ženy v Európskej únii skutočne rovnaké príležitosti na rozvoj svojho talentu?
Za jednu z hlavných myšlienok OĽP považujem priblíženie témy ľudských práv mladým ľudom a tak som sa v tomto duchu rozhodla urobiť aj môj projekt. Video je natočené formou tzv. reelska, čiže krátkeho videa spájajúceho sa hlavne so sociálnymi sieťami a s dnešnou mladou generáciou.
Môj projekt má za ciel poukázať na stále sa vyskytujúce sociálne nerovnosti v postavení a príležitostiach na rozvoj u mužov a žien. V minútovom filme vidíme znázornenia viacerých situácii poukazujúcich na nevýhodne postavenie žien spolu s krátkymi faktickými vysvetlivkami. Tieto štatistiky môžu vplývať na rozvoj žien viac ci menej priamo, zakaždým majú však negatívne následky. Rada ich prostredníctvom tohto zdôvodnenia trochu objasním.
Tým, že ženy zarábajú v priemere menej než muži majú taktiež menšie finančne zázemie čo vedie k nedostatku prostriedkov na sebarozvoj. Ženy vedúce jednorodičovské rodiny sú znevýhodnené jednak ekonomickým zázemím ako aj nedostatkom času a priestoru na osobný rast. Často svoju kariéru a voľnočasové aktivity obetujú na výchovu deti. Ďalší čas na úkor ich osobného rozvoja je obetovaný upratovaniu, vareniu, starostlivosti o starších členov rodiny a iným prácam v domácnosti, ktoré sa od nich očakávajú. Každá tretia žena si zo sebou nesie traumy spôsobené sexuálnom alebo fyzickým násilím, každá štvrtá žena zažila domáce násilie. Tieto postihy často bránia v plnohodnotnom a naplnenom živote a v raste bez strachu či úzkosti. A nakoniec, žena ma menšiu šancu byť zavolaná na pohovor tým pádom aj menšiu šancu získať danú pozíciu čo opätovne znižuje jej vyhliadky na osobný rast. Netreba zabudnúť ani na to, že tieto faktory sa v životoch reálnych žien prelínajú a tak ich situáciu ešte zhoršujú.
Zhasnutá sviečka ma za ciel znázorňovať vyhasnuté nádeje a talent žien, ktoré ho museli kvôli nerovnostiam s ktorými zápasia obetovať niečomu inému. Dievča vstupujúce do spoločnosti ju na začiatku zasvieti rovnako ako chlapec vedľa nej na znak formálnej rovnosti a identickej štartujúcej čiare. Na konci však pochopí, že v skutočnom živote to zďaleka tak nefunguje.
Na záver chcem len podotknúť, že napriek negatívnemu záveru svojho projektu, ktorý mal za cieľ umocniť emocionálny efekt diváka verím, že sa to dá zmeniť, a že sa to aj mení.
Ďakujem.
Video Vladimíry Novotnej si môžete pozrieť nižšie.
1. miesto - obraz: Tatiana Trnková, Obchodná akadémia, Kukučínova 2, Trnava
Dovoľte mi, aby som Vám predstavila moje dielo. Táto grafika je mojím ponímaním otázky, ktorá bola v téme položená – či majú ženy a muži naozaj rovnaké príležitosti na rozvíjanie talentu v Európskej únii.
Vďaka antidiskriminačným zákonom máme zo zákona dané rovnaké príležitosti
bez ohľadu na pohlavie. Bohužiaľ, spoločnosť stále bojuje so stereotypmi, ktoré sa hlboko dotýkajú žien, či už v práci alebo počas rozvíjania ich talentu.
V mojom diele som sa snažila znázorniť myšlienky a otázky, ktoré nás ako ženy
sprevádzajú aj v dnešnej dobe. Som dosť dobrá? Budú ma rešpektovať na vedúcej pozícii? Nájdem si zamestnanie aj s dieťaťom? Môže žena uspieť v politike? Každá žena v mojom diele stvárňuje práve tieto otázky a obavy, ktorým ako ženy počas života čelíme. No tieto otázky by sme nemali nechať stať sa naším strachom či slabým miestom. Práve naopak – práve z nich môžeme čerpať silu. Všetky tieto otázky nám často bránia v našej skutočnej a plnej realizácii.
Som úprimne potešená, že práve tieto témy, ako napríklad rovnaké príležitosti v práci, na školách a v každodennom živote pre všetkých, sú čoraz viac komunikovanou témou aj v Európskej únii.
Portrét bohyne Európy v mojom diele symbolizuje nádej pre všetky dievčatá a ženy, že byť ženou neznamená byť slabšou, ale byť ešte viac odhodlanou meniť stereotypy. Kvety v diele zobrazujú krehkosť nás žien, ale zároveň aj veľkú silu a energiu pretláčať sa zo zeme a rásť aj napriek nepriaznivým podmienkam.
Farby tejto grafiky sú inšpirované farbami vlajky Európskej únie, ktoré symbolizujú, že Európa je domovom plným príležitostí pre nás všetkých bez ohľadu na pohlavie. Dúfam, že moje vnímanie a následné zobrazenie tejto témy zanechá vo všetkých ženách aj ľuďoch nádej a odvahu byť nebojácnymi a byť hlasom pre tých a tie, ktorí nás najviac potrebujú.
Verím, že umenie má silu otvárať dôležité spoločenské témy a podnecovať diskusiu. Práve prostredníctvom tvorby môžeme vyjadriť svoje názory, skúsenosti aj sny. Dúfam, že aj moje dielo prispeje k tomu, aby sme sa ako spoločnosť posúvali smerom k väčšej rovnosti, rešpektu a podpore talentu každého človeka.
Nižšie môžete vidieť obraz Tatiany Trnkovej.
1. miesto - prejav: Viktor Daniš, Hotelová akadémia, Slančíkovej 2, Nitra
Predložený prejav sa zaoberá otázkou, či majú muži a ženy v Európskej únii skutočne rovnaké príležitosti na rozvoj svojho talentu. Hlavným cieľom prejavu je poukázať na rozdiel medzi tým, čo je zapísané v zákonoch, a tým, ako veci fungujú v reálnom živote.
V úvode prejavu zdôrazňujem, že Európska únia je založená na hodnotách rovnosti, ľudskej dôstojnosti a zákazu diskriminácie. Existujú rôzne právne dokumenty a opatrenia, ktoré majú tieto hodnoty chrániť. Na prvý pohľad sa preto môže zdať, že muži a ženy majú rovnaké podmienky. Prejav však upozorňuje na to, že samotná legislatíva ešte automaticky nezaručuje úplnú rovnosť v praxi.
V ďalšej časti poukazujem na niektoré rozdiely, ktoré v spoločnosti stále existujú.
Napríklad ženy v priemere zarábajú menej než muži, sú menej zastúpené vo vysokých politických funkciách alebo vo vedení veľkých spoločností. Zároveň ženy častejšie prerušujú kariéru kvôli starostlivosti o rodinu. Tieto situácie často nesúvisia s nedostatkom schopností alebo talentu, ale skôr so spoločenskými očakávaniami a stereotypmi.
Dôležitou myšlienkou prejavuje aj to, že rodové stereotypy môžu negatívne ovplyvňovať aj mužov. Od mužov sa často očakáva, že budú silní, nebudú prejavovať emócie a budú hlavnými živiteľmi rodiny. Taktiež sú menej zastúpení v niektorých profesiách, napríklad v školstve alebo v sociálnych službách. Prejav preto zdôrazňuje, že nejde o konflikt medzi mužmi a ženami, ale o problém stereotypov, ktoré obmedzujú ľudí bez ohľadu na pohlavie.
V závere zdôrazňujem, že skutočná rovnosť príležitostí znamená viac než len rovnaké zákony. Znamená aj rovnaké možnosti rozvíjať talent bez predsudkov a spoločenských bariér. Európska únia síce dosiahla v oblasti rovnosti veľký pokrok, no stále existuje priestor na zlepšenie. Preto je dôležité o tejto téme hovoriť a snažiť sa vytvárať spoločnosť, v ktorej bude mať každý človek rovnakú šancu uspieť.
Prejav Viktora Daniša si môžete prečítať nižšie.
2. miesto - prejav: Boris Olekšák, Gymnázium sv. Františka Assiského, Kláštorská 24, Levoča
Mojím zámerom bolo poukázať na stereotypy, ktoré aj dnes ovplyvňujú myslenie a správanie ľudí , a upozorniť na to, že od nich spoločnosť ešte úplne _neodpútala. Hlavným cieľom môjho prejavu je podnietiť čitateľa k zamysleniu sa nad rodovou rovnosťou vo svojom okolí - na pracoviskách, v školách, kluboch či o:..ganizáciách - a uvedomiť si, ako tieto predsudky ovplyvňujú životy mužov aj žien.
Text stručne rozoberá tradičné vnímanie rolí muža a ženy: muž ako silný, odolný a bez emócií, zodpovedný za uživenie rodiny, a žena ako starostlivá, ktorá sa venuje domácnosti a deťom. Mojím zámerom bolo upozorniť na absurdnosť týchto predstáv a pripomenúť, že žijeme v dobe, keď tieto stereotypy už nemajú opodstatnenie, no stále sú prítomné a obmedzujú rozvoj jednotlivcov.
Riešením, ktoré text navrhuje, je otvorená komunikácia a podpora ľudí v tom, čo ich baví. Poukazujem na konkrétny príklad z tábora, kde mužský účastník zápasil s psychickými problémami, no necítil sa schopný požiadať o pomoc kvôli predsudkom o „mužskej sile". Tento príklad ukazuje, že stereotypy majú reálne dôsledky a často vedú k tichému utrpeniu.
Text zdôrazňuje , že zákony, smerníc~ a charty samy osebe nestačia - skutočná zmena nastáva, keď sa spoločnosť naučí -spochybňovať stereotypy a podporovať rovnaké príležitosti pre všetkých bez ohľadu na pohlavie. Každý človek má právo rozvíjať svoje schopnosti a talenty, pričom rodová rovnosť začína postojmi jednotlivcov a ich ochotou meniť zaužívané predsudky.
Celkovo sa text snaží apelovať na čitateľov, aby sa zamysleli nad svojím okolím a prispievali k prostrediu, kde platí skutočná rodová rovnosť, a motivovať ich k otvorenej diskusii o stereotypoch.
Nižšie si môžete prečítať prejav Borisa Olekšáka.
2. miesto - video: Timea Ľorková, Súkromné gymnázium, Oravská 11, Žilina
Mojím videom som chcela jasne, zrozumiteľne a do istej miery aj úderne poukáz.ať na problém, ktorý v ľudskej spoločnosti existuje od nepamäti. Rodová nerovnosť medzi mužmi a ženami je stále aktuálna téma, no často prehliadaná.
V pracovných vzťahoch sa táto nerovnosť prejavuje už v rámci príležitosti získať prácu alebo uplatniť sa na pracovnom trhu. Pri prístupe k práci to znamená, že
ešte predtým ako vôbec žena prácu získa, môže byť uprednostnený muž, a to nie z dôvodu lepších schopností či zručností ale len práve preto, že je to v spoločnosti považované za obvyklý jav. Ak aj žena nakoniec prácu získa, je pravdepodobné, že jej ohodnotenie za prácu bude nižšie ako ohodnotenie muža za tú istú prácu. Napríklad aj v roku 2025 v krajinách Európskej únie zarábali ženy v priemere o 12% menej ako muži, pričom len v Luxembursku bol tento pomer v prospech žien, ale len o 0,8%. V tomto smere samozrejme vzniká otázka, čoho je to dôsledkom
a nepochybujem o tom, že to môže spočívať okrem iného aj v tom, že ženy pracujú v odvetviach s nižšími mzdami alebo na čiastočný úväzok. Nespochybniteľným faktorom je však to, že žena a muž na rovnakej pracovnej pozícii a u rovnakého zamestnávateľa často nie sú transparentne odmeňovaní.
Diskriminácia sa na pracovisku prejavuje aj v podobe tzv. ,,skleneného stropu" čo znamená, že ženy často čelia prekážkam v rámci kariérneho postupu, a to nie z dôvodu chýbajúcej ambície alebo schopnosti, ale len z dôvodu, že sú ženami. Tabuizovanou témou je rovnako správanie sa k ženám na pracovisku, predovšetkým zo strany mužov. Často dochádza k sexuálnemu obťažovaniu, iným formám nevhodného správania sa alebo nevhodným komentárom, ktoré nesúvisia s tým, akým spôsobom ženy svoju prácu vykonávajú a s ich schopnosťami, ale výlučne s tým, že sú ženami.
Forma, ktorú som zvolila súvisí s tým, že na tento problém je potrebné vždy poukazovať spôsobom, ktorý zodpovedá dobe, pričom v digitálnom svete je najvhodnejšou formou práve video, ktoré je schopné diváka či poslucháča zaujať a donúti ho zamyslieť sa, a najmä môže prispieť k tomu, aby bol tento problém z ľudskej spoločnosti nadobro odstránený. Je to beh na dlhé trate, nakoľko rodová
nerovnosť existuje v každom aspekte ľudskej spoločnosti, je hlboko zakorenená v našich životoch a začína sa už nesprávnou výchovou či vzdelávaním. Ľudia si jednoducho na problém nerovnosti zvykli a za problém ho často ani nepovažujú. Verím však, že spoločným úsilím môžeme dosiahnuť pozitívnu zmenu.
Video Timei Ľorkovej si môžete pozrieť nižšie.
3. miesto - prejav: Daniela Lešková, Gymnázium Leonarda Stöckela, Jiráskova 12, Bardejov
Táto téma ma oslovila už na prvý pohľad. Nielen z dôvodu, že sa ma priamo dotýka, ale predovšetkým preto, že táto problematika, sa bezprostredne týka polovice populácie tohto sveta.
Od veku, kedy som začala kriticky uvažovať, začal sa u mňa prejavovať aj záujem o verejné a spoločenské dianie. Uvedomovala som si svoju neochotu ignorovať nespravodlivosť, mlčať pri porušovaní ľudských práv, či len tak sa nečinne prizerať. Moje vnútorné presvedčenie ma núti zastať sa a pomôcť každému, kto je slabší či diskriminovaný. Rovnako to platí aj pre hodnoty, ktorým verím - morálne zásady, spravodlivosť a pravdu, ale aj demokratické princípy, akými sú rovnosť, rešpekt, solidarita a sloboda.
Našťastie mi jazyk beží rýchlejšie než nohy, a preto hneď ako sa naskytla príležitosť som začala uplatňovať svoje právo občianskej angažovanosti na protestoch. Moje prvé verejné vystúpenie bolo spojené so 17. novembrom, práve vtedy, keď sa chystali tento deň pracovného pokoja zrušiť. Nasledoval môj prejav Aktívne za Ukrajinu. Vystúpila som aj pri podpore mimovládnych organizácii, hovorila som o možnostiach a živote mladých na Slovensku. A moje občianske aktivity budú pokračovať ďalej.
Rodová rovnosť je mi blízka témou, keďže predstavuje diskrimináciu žien. Rozhodla som sa preto na to bližšie pozrieť. Čo sa skrýva pod pojmami rodová rovnosť, nadradenosť, bariéry, štatistiky. Ako a prečo vzniká, pretrváva, hlavné ukazovatele, pohľad mužov, ako je vnímaný feminizmus, prepojiť to v širšom kontexte so sociológiou. Ako tento problém ponímajú demokratické inštitúcie, ako pomáhajú pri zlepšení celej situácie a v neposlednom rade zodpovedať kritickú otázku, či naozaj môžeme tvrdiť, že v Európskej únii máme rovnosť v príležitostiach a právach.
Ak by som mohla zmeniť jednu vec k lepšiemu, boli by to práve rodové stereotypy. Len málo ľudí si uvedomuje ako práve ony ovplyvňujú naše myslenie a konanie. Aký negatívny dopad majú na zlepšenie postavenia žien v spoločnosti. Ak sa s nimi nepopasujeme len ťažko bude naša spoločnosť napredovať. V nedeľu bude MDŽ, ale povedzme si pravdu, jeden kvietok či kytica práva a príležitosti v prospech žien nezlepšia.
Moje osobné skúsenosti sú tiež pestré. Ako malé dievčatko ma moja stará mama denne karhala ak som behala po dome strapatá a neupravená, veď dievčatá majú byť pekné, vždy upravené a hlavne poriadkumilovné. Za starším bratom som mala upratovať. Neskôr na strednej škole, to bol môj učiteľ matematiky, ktorý mal tak hlboko zakorenené stereotypy o ženách, že skôr ako som stihla preukázať svoje matematické zručnosti, bola som zaškatuľkovaná v krabici s názvom “ženy nemajú hlavu na matematiku”.
Na záver si dovolím citát od Madelaine Albright “Trvalo mi dosť dlho, kým som si uvedomila, že môžem byť sama sebou – aj v miestnosti plnej mužov”. Toto bola najväčšia inšpirácia pre moju prácu. Aj ja by som raz chcela byť rovnako odvážna a zodpovedná.
Čestne vyhlasujem, že som predloženú prácu vypracovala samostatne a uviedla som všetky použité zdroje informácií v súlade s pravidlami súťaže. Práca je mojím pôvodným autorským dielom.
Prejav Daniely Leškovej si môžete prečítať nižšie.
