Aktívnym občianstvom za liberálnu demokraciu
Náš dlhoročný partner Bratislavská medzinárodná škola liberálnych štúdií (BISLA) síce nezadával vlastnú tému do predfinálovej úlohy “Prejav aktívneho občianstva”, no aj tak sa rozhodol prierezovo oceniť našich finalistov a finalistky.
Všetkým oceneným samozrejme gratulujeme a v najbližších dňoch vám predstavíme 3 najlepšie práce, ktoré sa BISLA ocenila.
1. miesto - prejav: Jakub Žovinec, Gymnázium Ivana Kupca, Hlohovec
V súčasnej dobe sa spoločnosť potýka s mnohými výzvami, ktoré ovplyvňujú jej fungovanie a stabilitu. Jednou z najväčších hrozieb, ktoré ohrozujú ľudské práva a demokratické hodnoty,je šírenie dezinformácií. Táto téma je stále aktuálna a vyžaduje si pozornosť a aktívny prístup, aby sme mohli chrániť naše práva a slobody. V rámci úlohy "Prejav aktívneho občianstva" som sa rozhodol zameriť na dezinformácie ako hrozbu pre ľudské práva, pretože verím, že porozumenie tohto problému a aktívne proti nemu bojovať je nevyhnutné pre udržanie zdravej a fungujúcej demokracie.
Dezinformácie sú nástrojom, ktorý sa často využíva v geopolitických súbojoch medzi demokratickými a autokratickými režimami. Autokracie často využívajú dezinformácie na destabilizáciu demokratických štátov, oslabovanie dôvery v demokraciu a podkopávanie demokratických inštitúcii. Tento zápas medzi demokraciou a autokraciou sa odohráva na globálnej úrovni a ovplyvňuje politické a spoločenské dianie vo veľkej miere. Príkladom negatívneho vplyvu dezinformácií na demokratické procesy sú voľby v Nemecku a Spojených štátoch amerických. V oboch prípadoch boli dezinfonnácie použité na ovplyvňovanie voľby a manipuláciu verejnej mienky. V Nemecko sa objavili falošné správy o migrácii a bezpečnosti, ktoré mali za cieľ zvýšiť strach a nedôveru voči politickým stranám podporujúcim tolerantnú spoločnosť. V Spojených štátoch boli dezinformácie použité na podkopávanie dôvery vo voľby a šírenie konšpiračných teórii, čo viedlo k polarizácii spoločnosti.
Dezinformácie nie sú len globálnym problémom, ale ovplyvňujú aj našu domácu scénu. Krajne pravicové skupiny často šíria dezinformácie s cieľom podkopať dôveru v demokratické inštitúcie a šíriť nenávisť a rozbroje v spoločnosti . Tieto skupiny využívajú sociálne siete a iné online platformy na šírenie svojich myšlienok a manipuláciu verejnej mienky. Je dôležité, aby sme boli vedomí týchto aktivít a aktívne sa proti nim bránili. Šírenie dezinformácií má na spoločnosť negatívny vplyv na viacerých úrovniach. Dezinformácie napríklad ovplyvňujú zdravotnícku sféru, ako vidno na príklade pandémie COVID-19, kde sa šírili falošné informácie o vakcínach a ochranných opatreniach. Tento negatívny vplyv sa prejavuje aj v ekonomickej sfére, keď dezinformácie ovplyvňujú trhy a hospodárstvo.
Cieľom mojej práce je upozorniť na hrozbu, ktorú predstavujú dezinformácie pre ľudské práva a demokratické hodnoty. Chcem motivovať ľudí ku kritickému mysleniu, aby sme spoločne mohli čeliť tomuto problému. Je nevyhnutné, aby sme boli informovaní a vedeli rozpoznať dezinformácie, aby sme mohli chrániť naše práva a slobody. Verím, že aktívne občianstvo a spoločná snaha môžu prispieť k zlepšeniu situácie a udržaniu zdravej a fungujúcej demokracie.
Nižšie nájdete celý prejav Jakuba Žovinca.
2. miesto - video: Romana Gagačová, Gymnázium Andreja Vrábla, Levice
Mojím hlavným cieľom pri tvorbe videa na tému médií a slobody slova bolo poukázať na dôležitosť nezávislej žurnalistiky ako základného piliera demokracie. V súčasnosti je stav médií v Európskej únii predmetom mnohých diskusií a analýz, pričom ich sloboda a nezávislosť nie sú v každej krajine zaručené rovnako. Ako aktívna občianka som sa rozhodla túto problematiku priblížiť verejnosti a podnietiť k zamysleniu nad tým, ako môžeme slobodné médiá chrániť a podporovať.
Pri tvorbe scenára som sa opierala o aktuálne údaje z hodnotení Európskej komisie, ktoré monitorujú stav slobody médií v rôznych krajinách. Video poukazuje na znepokojujúce fakty, napríklad na zhoršenie situácie v ôsmich krajinách EÚ v roku 2024 a na skutočnosť, že v niektorých štátoch dôvera občanov v médiá klesla pod 30 %. Tieto informácie sú dôležité nielen pre novinárov a odborníkov v oblasti médií, ale aj pre širokú verejnosť, ktorá si často neuvedomuje, aký veľký vplyv má nezávislá žurnalistika na ich každodenný život a na demokratické fungovanie spoločnosti.
Chcela som tiež vyzdvihnúť pozitívne kroky, ktoré podnikla Európska únia na ochranu médií a novinárov. V mojom videu preto spomínam opatrenia proti tzv. strategickým žalobám, ktorých cieľom je chrániť novinárov pred neopodstatnenými súdnymi spormi. Taktiež zdôrazňujem nový zákon o transparentnosti vlastníctva médií, ktorý má zabrániť politickému tlaku na verejnoprávne médiá. Tieto opatrenia sú dôležité pre zabezpečenie dôveryhodnosti a nezávislosti médií, a tým aj pre posilnenie demokracie.
Z hľadiska spracovania videa som využila program Adobe Premiere Pro, v ktorom som kombinovala vizuálne prvky s dynamickým strihom, aby som podporila pútavosť a zrozumiteľnosť obsahu. Vo videu som využila zábery z fotobánk Freepik a Pexels, ktoré pomohli doplniť obsah a vizuálne podporiť posolstvo videa, pričom som dbala na dodržanie autorských práv. Zároveň sú vo videu pridané aj titulky, aby bol obsah prístupný aj pre ľudí so sluchovým postihnutím a pre tých, ktorí preferujú sledovanie bez zvuku.
Vo videu vystupujem ako autorka sama, aby som priamo oslovila divákov a zdôraznila osobnú angažovanosť v tejto téme. Chcela som, aby diváci cítili naliehavosť problému a zároveň si uvedomili, že aj oni môžu prispieť k ochrane slobody slova – či už podporou nezávislých médií, kritickým myslením pri čítaní správ, alebo tlakom na politikov, aby zabezpečili ochranu novinárov.
Moje video nie je len informatívnym obsahom, ale aj výzvou k občianskej angažovanosti. Verím, že každý z nás má možnosť a zodpovednosť prispieť k tomu, aby médiá zostali slobodné a nezávislé, pretože iba tak môžeme ochrániť demokraciu a pravdu. Silné médiá znamenajú silnú demokraciu – a to je posolstvo, ktoré som sa snažila odovzdať prostredníctvom tejto úlohy.
Video, ktoré vytvorila Romana Gagačová, si môžete pozrieť nižšie.
3. miesto - obrázok: Martina Hreusíková, Gymnázium bilingválne, Tomáša Rúžičku 19, Žilina
Pre moje dielo prejavu aktívneho občianstva som si vybrala 2. tému a spracovala som ho vo vizuálnej forme. Vytvorila som obrázkovú koláž tvoriacu plagát vo veľkosti A3, ktorým sa snažím odpovedať na otázku témy; áno, dezinformácie tvoria hrozbu pre ľudské práva a demokratické hodnoty na Slovensku aj v Európe. Toto tvrdenie dokazujem konkrétnymi dezinformáciami a hoaxami navrchu plagátu, ktoré som vyhľadávala na sociálnych sieťach a weboch zaradených do zoznamu pochybných a nedôveryhodných portálov podľa stránky konšpirátori.sk.
Vybrala som si konkrétne dezinformácie týkajúce sa imigrantov, keďže táto menšina je frekventovane démonizovaná a stáva sa obeťou klamstiev namierených proti nej, s cieľom ju vykresliť ako nebezpečnú hrozbu a v čitateľovi správy nabudiť nenávisť. Zahrnula som príspevky politických strán ĽSNS (SK) a SPD (CZ), ,,letenku", ktorú nemecká strana AfD zasielala ľuďom s migrujúcou minulosťou (s cieľom vytvoriť klamlivý dojem, že žijú v krajine nelegálne). Ďalej, vyjadrenie ministra vnútra SR Matúša Šutaja Eštoka o vyhostení ukrajinského imigranta s cieľom zavádzať ľudí o údajnom „prevrate"; články pofidérnych webov Hlavné správy a Zem a Vek; instagramový post od príslušníka hnutia Save Europe a komentáre obyčajných užívateľov Facebooku. Všetky dezinformácie sú spojené do bublinky „benzínu", ktorý sa prilieva do ohňa. Pod nimi v požiari horia ľudské práva z Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ktoré sú spomínanými dezinformáciami porušované. Vedľa sa nachádzajú dve postavy, moslimské dievča a ukrajinský chlapec, zobrazujúci v spoločnosti najbežnejšiu obeť odporu a útokov v otázke imigrácie. Rozprávajú vo forme komiksu, s cieľom pôsobiť na emocionálnu stránku pozorovateľov plagátu sú postavy smutné, a navyše sú nakreslené v populárnom anime štýle, čím dokážu prilákať pozornosť aj mladšieho záujemcu.A celkovo je plagát po vizuálnej stránke farebný a pestrý, aby dokázal rýchlo zaujať pozornosť.
Môj cieľ, ktorý som chcela plagátom dosiahnuť, bol ľuďom ukázať realitu dezinfonnácii, aké sú nebezpečne útočné a vedia špecifickým skupinám ublížiť. Svoju myšlienku a motiváciu pre ľudí som obsiahla v ružovom rámiku nad osobami. Chcem, aby ich plagát prinútil zamyslieť sa a empaticky sa vžiť do ľudí, ktorí museli utiecť pred ťažkými životnými podmienkami a následne musia čeliť dehonestujúcim klamstvám ukázaných v príspevkoch. Javy, s ktorými sa musia popasovať, som vypísala okolo dvoch postáv. Mnoho čitateľov si ani neuvedomuje, že takéto javy vedú k porušeniu ľudských práv, a ja sa im snažím ukázať spojitosti, keďže je nutné apelovať, ako ľudské práva tvoria základ demokracií, a chcem týmto spôsobom priamou formou pomôcť ľuďom ukázať, ako môžeme prispieť k jej chráneniu a neoslabovaniu, a zároveň chcem pomôcť pochopiť ľudí a vytvoriť tolerantné zázemie pre všetkých.
Dielo od Martiny Hreusíkovej nájdete nižšie pod textom.
