Prejavmi aktívneho občianstva proti dezinformáciám

Druhú tému do novej predfinálovéj úlohy “Prejav aktívneho občianstva” pripravil náš dlhoročný partner Európsky parlament:

“Právny štát v EÚ: Sú dezinformácie hrozbou pre ľudské práva a demokratické hodnoty?”

Pre túto tému sa rozhodlo 31 finalistov a finalistiek, pričom spracovať ju mohli formou písomného prejavu, grafického vizuálu alebo krátkeho videa. Vzhľadom na vysoký počet prihlásených sa v tejto kategórii udelilo až 5 cien. Všetkým gratulujeme!

1. miesto - video: Júlia Drľová, Škola umeleckého priemyslu, Trenčín

Dezinformácie sú veľmi aktuálna téma. Sme nimi zahltení čoraz viac a nielen od médií, ale aj od politikov. Mne niekedy samej príde až strašidelné, čo rozprávajú ľudia, ktorí by mali reprezentovať našu krajinu a starať sa o jej blahobyt. Hovoria o tom, čo aktuálne rezonuje ich voličmi, zneužívajú ich obavy a strach akoby vôbec nezáležalo, či hovoria pravdu alebo si náhodou nekontradikujú. Prekrúcajú slová, skresľujú, manipulujú až vytvárajú vlastnú alternatívnu realitu. A presne toto som chcela vizuálne zachytiť. Menenie, pretváranie informácií s referenciou na historický rukodielny photoshop.

Veľmi dôležitý bol pre mňa aj ten ľudský element. Som na strane spoločnosti,

ktorá čitateľov dezinfo webov a voličov Smeru nazýva dezolátmi a podobnými lichotivými výrazmi, ale toto nie je názor, ktorý ja osobne zastávam. Myslím si, že

v dnešnej dobe je veľmi zložité vyznať sa v tom každodennom prívale informácií. Vo svete sa dejú strašné veci a je len ľudské sa báť a uveriť lžiam. Pretože dezinformácie mieria presne na toto- na strach. A za našu vieru a oddanosť nám poskytujú iba viac starostí, nenávisti a izolácie, ktoré môžu vyvrcholiť do nebezpečných extrémov. Pokiaľ chceme vykvitať ako demokratická, rozvinutá spoločnosť, musíme sa medzi sebou naučiť komunikovať, počúvať a byť ochotní sa vzdelávať.

Moje video má byť edukačné, ale zároveň sa snaží o vzbudenie empatie. Musela som síce dosť okresávať, ale verím, že je dostatočne pochopiteľné aj pre laikov, na ktorých je mierené. Dezinformácie, ich história, psychológia za nimi, náväznosť na aktuálnu situáciu je zaujímavá obšírna téma a ja som vďačná, že som mohla do nej načrieť aj keď iba takto okrajovo a podeliť sa o nadobudnuté informácie. Ďakujem.

Video vytvorené Júliou Drľovou nájdete pod týmto textom.

2. miesto - prejav: Sarah Ogurčáková, Gymnázium Javorová, Spišská Nová Ves

Môj príhovor na tému „Právny štát v EÚ: Sú dezinformácie hrozbou pre ľudské práva a demokratické hodnoty?“ nie je len analytickou úvahou nad problémom, ktorý ovplyvňuje našu spoločnosť. Je to apel, výzva k bdelosti a zodpovednosti. Cieľom tohto prejavu je upozorniť na reálne nebezpečenstvo dezinformácií, ktoré oslabujú demokratické základy a vedú k polarizácii spoločnosti.

Pri písaní príhovoru som sa zamerala nielen na silu faktov, ale aj na emocionálnu rovinu. Mojím zámerom je, aby poslucháči – a najmä moji rovesníci – pocítili naliehavosť problému a uvedomili si, že to nie je niečo vzdialené, ale realita, ktorej čelíme každý deň. Nechcem burcovať davy, ani viesť masy, stačí, aby ma bolo počuť. Zároveň som sa však snažila, aby bol môj prejav zrozumiteľný a ľudský. Verím, že témy, ktoré sa nás bytostne dotýkajú, musíme komunikovať jazykom, ktorý osloví a ktorý v ľuďoch zanechá stopu. Ak táto práca čo i len jediného jediného človeka na svete osloví, aby bol naozaj triezvejší v rámci overovania si faktov, splnila svoj zámer. Ak si vďaka tejto práci niekto rozhodne preklepnúť svoje obľúbené médium, či je naozaj nezávislé a objektívne, moja snaha mala zmysel.

Tento prejav pre mňa nepredstavuje len súťažnú úlohu – vnímam ho ako môj osobný príspevok k boju proti dezinformáciám. Je to môj spôsob, ako priložiť ruku k dielu a ukázať, že sa nemôžeme tváriť, že sa nás to netýka. Viem si predstaviť, že by som ho predniesla nielen v rámci tejto olympiády, ale aj na verejnom zhromaždení či diskusii. Snažila som sa aktívne občianstvo vnímať nielen informovaným, ale aj zodpovedným konaním – či už vzdelávaním, šírením kritického myslenia alebo osobným postojom.

Ja osobne mám to šťastie, že som obklopená ľuďmi, ktorí sa neboja postaviť za demokratické hodnoty a neváhajú ich brániť aj v každodennom živote. Každým dňom ma inšpirujú robiť to isté a ísť touto cestou ďalej. Cieľom nie je len niečo predvádzať ďalej, pretože občiansky aktivizmus je zadarmo, ale ten trochu chcieť.

Celý prejav Sarah Ogurčákovej si môžete prečítať nižšie.

3. miesto - obrázok: Beáta Kultanová, Gymnázium Michala Miloslava Hodžu, Liptovský Mikuláš

S nástupom umelej inteligencie sa čoraz častejšie stretávame s pojmom dezinformácie. Tie predstavujú úmyselné šírenie nepravdivých alebo zavádzajúcich informácií jednotlivcami či organizáciami. V súčasnosti je pre bežného človeka stále ťažšie rozoznať, čomu veriť a čo pokladať za pravdivé. Ľahko totiž nájdeme informácie, ktoré podporujú naše presvedčenia, nech sú akokoľvek správne či nesprávne, a môžeme sa tak ocitnúť v takzvaných „rabbit holes“. Na prvý pohľad sa to môže javiť ako rozšírenie práva na informácie a slobodu slova, avšak často sa prehliada negatívny dopad dezinformácií na jednotlivca a spoločnosť.

Dominantným prvkom mojej práce je padajúca figurálna kompozícia, ktorá symbolizuje spomínané „rabbit holes“ a ich vplyv na psychické zdravie. Tento proces obrazne znázorňuje postupne tmavnúci odtieň modrej – farby melanchólie a smútku. Čím hlbšie človek padá do dezinformačných pascí, tým viac sa v ňom prehlbujú negatívne emócie.

Postavy sú obklopené novinovými titulkami, textami a obrázkami, čím upozorňujem na úlohu médií v šírení dezinformácií. Rovnako dôležitú úlohu zohrávajú aj sociálne siete, ktoré umožňujú ich bleskové šírenie.

V pozadí sa nachádzajú červené odtlačky rúk – symbol násilia spáchaného v dôsledku dezinformácií. Mnohé tragické udalosti boli podnietené falošnými či manipulatívnymi správami. Postava v mojom diele má inú farbu ako bežná ľudská pokožka, pričom smerujúce odtlačky rúk k nej poukazujú na násilie voči tým, ktorí sa odlišujú.

Dezinformácie sú jedným z najväčších problémov súčasnosti. Každý človek má právo na bezpečie, no dezinformácie ho narúšajú, vyvolávajú strach, podnecujú násilie a bránia ľuďom naplno rozvíjať svoj potenciál.

Dielo Beáty Kultanovej je dostupné pod týmto textom.

4. miesto - video: Sofia Kubalíková, Spojená škola sv. Uršule, org, zložka gymnázium, Bratislava

Keď som sa dozvedela o zmenách, čo sa týka štátneho kola, veľmi som sa potešila. Tieto nové úlohy vnímam ako interaktívnu formu a najmä možnosť, aby sa každý v plnení úlohy našiel a splnil ju takým spôsobom, ktorý ho bude baviť. Zároveň vzniknú “diela”, ktoré sú reálne využiteľné, a preto by som na úvod chcela poďakovať organizátorom za tento inovatívny prístup. Sama som sa v tejto úlohe našla a zvolila si tému č. 2 a spracovala ju formou videa. Kvôli nečakanej chorobe som musela žiaľ väčšinu materiálov použiť z internetu, no vyhlasujem, že video je originálne a celé jeho spracovanie je moja vlastná tvorba.

Dezinformácie vnímam ako vážny problém, ktorý komplikuje fungovanie spoločnosti a ovplyvňuje jej rozhodovanie, bohužiaľ, negatívnym spôsobom. Pozorujem to aj v mojom okolí, kedy som častejšie konfrontovaná s informáciami, pri ktorých sa môžem jedine pousmiať. Akonáhle tomu však reálne verí veľká časť spoločnosti, máme problém. Diskusia sa stáva náročnou. Spoločnosť sa rozdeľuje a radikalizuje. Každý názor pochádzajúci z opačného názorového spektra je automaticky zlý a strany sa tak nikdy nedohodnú, čo bráni efektívnemu chodu štátu. Nehovoriac o násilí a nenávisti, ktoré idú s dezinformáciami ruka v ruke. A preto som vytvorila video, v ktorom na problém poukazujem. Cieľom však nebolo len “odrecitovať” teóriu, pretože tú sme už všetci počuli, ale prehovoriť priamo k divákovi a prinútiť ho k určitej reflexii a vlastnej iniciatíve niečo zmeniť.

V prvej časti načrtnem problém a zadefinujem, prečo je to nebezpečné. V druhej časti predostriem riešenia, ktoré podniká EÚ a v poslednej časti dám tipy, čo môže robiť každý z nás, aby prispel k menej dezinformovanej a polarizovanej spoločnosti. Táto časť je najdôležitejšia, keďže musíme začať každý od seba a šíriť to vo svojich najbližších kruhoch. Zároveň netreba zabúdať, že aj napriek rôznym názorom sme všetci ľudia. Osobne si myslím, že ak by sme všetci boli o trošku ľudskejší, žili by sme v lepšom svete. A práve slovo ľudskosť som chcela nechať doznieť nielen na konci videa, ale možno aj v následnej sebareflexii diváka.

Video Sofie Kubalíkovej si môžete pozrieť nižšie.

5. miesto - prejav: Damián Suchý, Gymnázium sv. Moniky, Prešov

Môj príhovor sa odohráva na hypotetickom zhromaždení, ktoré žiada vládu, aby neobnovovala činnosť dosial' vypnutých dezinformačných a konšpiračných médií, ktoré boli zablokované po začiatku ruského útoku na Ukrajinu v roku 2022' Cieľom je upriamiť pozornosť na hrozby prostredníctvom príkladov z minulosti a zo súčasnosti.

Dezinformácie sú pre mňa zaljimavou témou a fenoménom dnešných dní. V takejto rozšírenej podobe sa nikdy v dejinách nevyskytli. S obľubou hovorím, že predtým sa medzi sebou hádali rodiny, nanajvýš dediny. Dnes je tomu však inak a vďaka moderným komunikačným zariadeniam sa môže hádať celá krajina alebo aj celý svet. Práve počas posledných rokov kedy sme si prešli pandémiou a stále si prechádzame vojnou na Ukrajine, nám ukázali nutnosť riešenia masového šírenia dezinformácií a klamstiev. Vidíme nedostatočné kritické uvažovanie občanov Slovenskej republiky v každom veku. Absencia mediálnej výchovy na mnohých školách nám priniesla zlé ovocie v podobe nepripravenosti mnohých generácií na nový digitálny vek. Našou nádejou môže byť aspoň z vysoká miera angažovanosti mladých ľudí, ktorí vďaka tomu, že od mala vyrastajú s mobilom v ruke, sú schopní skôr odhaliť nepravdy a podvody. A istým upozornením a výzvou na riešenie tohto problému je aj moja práca. Jej cieľom je poukázať na nebezpečenstvá a možno aj výzvy, ktorým v tejto oblasti čelíme a budeme čeliť. Prejav sa zakončuje známym heslom Václava Havla a zároveň aj heslom z námestí počas nežnej revolúcie. Pričom až do dnešných dní sa dezinformačné média snažia vykresliť zmeny v 89. roku ako nepriateľské. Preto záverom sa nesie prianie a odkaz celého demokratického Slovenska a tiež generácií našich predkov, ktorí žili alebo sa narodili počas existencie Československa.

Záverom by som sa chcel zaručiť svojím slovom a cťou, že všetko, čo som napísal v tomto dokumente alebo v samotnom prejave, je z mojej hlavy a bolo napísané mnou, nie umelou inteligenciou alebo niekým iným. Som pripravený sa postaviť za každé jedno slovo, ktoré som napísal. Ďakujem.

Nižšie nájdete celý prejav Damiána Suchého.