Aktívnym občianstvom proti klimatickej kríze

Štvrtú tému do predfinálovej úlohy “Prejav aktívneho občianstva” pripravil náš ďalší dlhodobý partner Katedra politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave:

“Klimatická kríza a nástroje na ochranu ľudských práv: Aká je zodpovednosť štátov?”

Pre túto tému sa rozhodlo 5 finalistov a finalistiek, pričom spracovať ju mohli formou písomného prejavu, grafického vizuálu alebo krátkeho videa. Ocenené boli prvé tri miesta. Všetkým gratulujeme!

1. miesto - video: Eliška Jurišová, Gymnázium Jána Bottu, Trnava

Dobrý deň, volám sa Eliška Jurišová, študujem na Gymnáziu na ulici Jána Bottu

v Trnave. V rámci úlohy Prejav aktívneho občianstva som si zvolila tému s názvom: ,,Klimatická kríza a nástroje na ochranu ľudských práv: Aká je zodpovednosť štátov?" Vybrala som si ju najmä ztoho dôvodu, že ako mladý človek považujem túto problematiku za nesmierne dôležitú. Ako totiž vieme, je to téma, ktorej je v tomto čase venovaná nedostatočná pozornosť. Práve z tohto dôvodu som si ako formát zadanej úlohy zvolila video. Vidím v ňom totiž príležitosť rozvoja prevšetkých, ktorí používajú médiá, ako sú primárne sociálne siete či televízia. Práve prostredníctvom nich vieme zaujať širokú škálu obyvateľstva, ktorej dokážeme ponúknuť rozšírenie vedomostí aj v oblasti tejto problematiky.

Vo videu jednoduchým spôsobom opisujeme a pomocou pantomímy napodobňujeme nástroje štátov na ochranu ľudských práv, ktoré sú ohrozované práve klimatickými zmenami. Chceme ním tiež osloviť čo najviac občanov všetkých vekových kategórií. Z toho dôvodu má video stručný

a ľahko zrozumiteľný formát. Práve využitím pantomimickej, ale aj audiovizuálnej formy sme ponúkli zjednodušené vysvetlenie problematiky širšej verejnosti. Video má tiež širšiu využiteľnosť, napríklad v školách. Vďaka pantomimickému znázorneniu nástrojov štátov na ochranu ľudských práv majú študenti, ktorí budú v budúcnosti (možno čoskoro) voličmi, možnosť jednoduchšie pochopiť tieto nástroje a budú lepšie pripravení rozhodnúť sa, ktorý z kandidátov ich podporuje. Z toho vyplýva, že vytvorené video môžu pedagógovia využívať ako zmysluplnú učebnú pomôcku.

Nezostávame však iba pri mladých ľuďoch, politický prehľad u veľkej časti našich

spoluobčanov v produktívnom veku taktiež nedosahuje potrebné štandardy. Mnoho z nich ani len netuší, aké nástroje na ochranu ľudských práv, ktoré sú porušované klimatickými zmenami, majú a práve preto by sme sa mali ich povedomie zvyšovať aj v týchto smeroch. Je to generácia, ktorá klimatické zmeny vo svojej mladosti neriešila a preto sa cíti, že ani v súčasnosti sa jej táto téma netýka. Je to názor, ktorý je najvyšší čas zmeniť. Nezabúdame však pritom ani na

najstarších. Aj z ich pohľadu je zjednodušená forma videa najlepším riešením, keďže je to pre nich s určitosťou najľahšie pochopiteľná verzia. Naše video zverejnené na rôznych sociálnych sieťach ako sú lnstagram c1 Facebook, poprípade na webových stránkach môže napomôcť v informovanosti o tejto problematike v širokých vrstvách obyvateľstva najrôznejších vekových

kategórií. Myslím si, že spoločnými silami aj s využitím nášho videa môžeme pomôcť, i keď „len" malými krokmi, vytvoriť pre nás všetkých lepšie zajtrajšky ...

Video, ktoré vytvorila Eliška Jurišová, nájdete pod týmto textom.

2. miesto - obrázok: Eliška Sabolová, Gymnázium sv. Tomáša Akvinského, Košice

Prácu tvori viacero prvkov, ktoré nesú nasledujúce významy. Pozadie je zelené, keďže zelená je symbolom akýchkoľvek environmentálnych aktivít a životného prostredia všeobecne. Séria vrchov v odtieňoch šedej naznačuje, že klimatická kríza a javy s ňou spojené sú globálnou realitou, ktorá je aj bude nepriaznivá. Avšak v spodnej, takmer bielej časti, sú umiestnené dokumenty a organizácie,

ktoré sa snažia chrániť životné prostredie, a teda aj ľudské práva s ním súvisiace. Taktiež sa tam nachádzajú priklady dvoch štátov (Kostarika, Francúzsko), ktoré ochranu životného prostredia viažu aj na ochranu ľudských práv. Práve odstupňovaním, respektíve zosvetlenlm farby vrchov som chcela naznačiť fakt, že hoci v ochrane životného prostredia sme výrazne pokročili, stále sú oblasti na Zemi, kde takáto legislatlva chýba, prípadne sa nedodržiava.

Centrom mojej práce je však strom, ktorý predstavuje previazanie ľudských práv s tematikou životného prostredia. Strom ako symbol prírodnej tematiky, z ktorého vyrastajú jednotlivé základné ľudské práva, ktoré sú klimatickou krizou priamo ohrozené. V najvyššej časti stromu sú umiestnené tri práva, ktoré sú najviac ohrozené a súčasne ich ohrozenie je najzávažnejšíe, keďže sú skutočne

elementárne - právo na život, právo na bývanie, právo na životnú úroveň. Porušenia týchto práv sa týkajú najmä rozvojových krajín (India, Bangládeš, .. ), kde ľudia v dôsledku nepriaznivého životného prostredia (práca v nevyhovujúcich podmienkach, znečistený zdroj vody, toxické častice vo vzduchu, ... ) nemajú zaručené ani základné ľudské právo, právo na život. S tým súvisí porušenie

ďalšieho ľudského práva - právo na primerané pracovné prostredie. Nielen v rozvojových krajinách, ale aj vo vyspelých ekonomikách ako je naprlklad v Číne v zámere dosiahnutia čo najväčšieho zisku, zamestnanci a zamestnankyne v továrňach (najmä textilných) pracujú 12- 18 hodín denne v prostredí s toxickými chemikáliami za menej než minimálnu mzdu.

Výrobky týchto továrni, najmä ich preprava a likvidácia nepriamo, ale preukázateľne spôsobujú klimatickú zmenu. Je porušované tiež právo na ochranu zdravia, právo na prístup k čistej vode a sanitácii a právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti. Tieto práva sú tiež jednými z vetiev stromu. Rada by som ešte spomenula právo na priaznivé životné prostredie, ktoré ako keby vyrastá z iných práv. Patrí medzi práva 3. generácie, ktoré sú akousi nadstavbou, vyvrcholením úsilia o ustanovenia a ochranu základných ľudských práv, práv 1. a 2. generácie. Je to totiž právo, ktoré mnohé krajiny (naprlklad aj Slovensko) uvádzajú v ústavách, keďže ustanovenie na globálnej úrovni je prakticky nemožné vzhľadom na nerovnakú ekonomickú úroveň štátov. Jeho znenie je však podľa odborníkov vágne a prakticky nevymáhateľné.

Nižšie si môžete pozrieť dielo Elišky Sabolovej.

3. miesto - obrázok: Barbora Borošová, Súkromné gymnázium FUTURUM, Košice

Mnou zvolená forma prejavu aktívneho občianstva je grafika – plagát.

Základ plagátu, teda pozadie, je koláž rôznych článkov o globálnom otepľovaní a klimatickej zmene z celého sveta. V strede grafiky je planéta Zem a v jej centre terajší prezident Spojených štátov amerických, Donald J. Trump. Trump má zdvihnutú pravú ruku, ktorá vyčnieva z obrazu Zeme. Krížom cez jeho oči sú slová “drill, baby, drill” na červenom pásiku. V dolnej časti zemegule je centrovaný nápis “Ruky preč z našej planéty”. Nápis sa nesie vo farbách Zeme – zelená a modrá.

Cieľom môjho plagátu bolo poukázať na nezodpovednosť D. Trumpa voči klimatickej zmene a jeho nedávne vyjadrenia týkajúce sa jej. Trump vo svojom inauguračnom príhovore použil slogan “Drill, baby, drill” (vŕtaj, baby, vŕtaj), ktorý odkazuje na slogan z republikánskej kampane z roku 2008. Tento slogan vyjadruje podporu zvýšenej ťažby ropy a plynu a svoju popularitu nadobudol potom, ako ho Sarah Palin použila na viceprezidentskej debate. Republikáni následne tento slogan intenzívne používali aj po prezidentských voľbách 2008. Avšak po úniku ropy v roku 2010 sa slogan stal kontroverzným a kritizovaným. Únik ropy Deepwater Horizon je považovaný za jednu z najväčších ekologických katastrof v USA, a preto sa priaznivci tohto sloganu stali terčom útokov a paródií. Opätovným použitím tohto sloganu Trump vyjadril svoju ignoranciu voči prechodu na obnoviteľné zdroje energie. Riziko takýchto činov spočíva v tom, že USA kladú “zlý” príklad pre ostatné krajiny. Napríklad po odstupe USA od Parížskej dohody začala Indonézia naznačovať, že chce pokračovať v týchto šľapajach.

Donald Trump je na plagáte stredobodom pozornosti, so Zemou za svojim chrbtom. Avšak jeho pravá ruka z nej kvôli pozdravu vyčnieva, čo korešponduje s hlavným textom plagátu – “Ruky preč z našej planéty”. Cez oči mu prechádza červený pás so sloganom “Drill, baby, drill”, čo poukazuje na jeho zaslepenosť ideálom o bohatstve z nerastných surovín.

Pozadie môjho plagátu symbolizuje, aký dopad majú činy politikov svetových mocností na iné krajiny. Zem je len jedna a nemáme žiadnu “planétu B”. Nikto nemá právo živiť vlastnú chamtivosť činmi, za ktoré budú trpieť iní. A miliardy z nerastných surovín rýchlo stratia hodnotu, keď sa na našej planéte už nebude dať žiť. Právo na život je pilierom všetkých práv, a nikto nám naň nesmie siahnuť. S ním súvisí aj právo na zdravie a právo na zdravé životné prostredie, ktoré je napríklad zakotvené aj v ústave niektorých štátov, vrátane Slovenska. Preto nezodpovednosť štátov nepriamo zasahuje do ľudských práv a z dlhodobého hľadiska ich ohrozuje. Ako hovorí kreolský výrok: "Až keď posledný strom zahynie, a posledná rieka sa otrávi, a posledná ryba sa chytí, si uvedomíme, že peniaze jesť nevieme."

Dielo Barbory Borošovej sa nachádza pod týmto textom.