Ľudské práva potrebujú prejavy aktívneho občianstva

Olympiáda ľudských práv prešla za posledné dva roky viacerými zmenami. Jednou z najväčších zmien bolo zrušenie predfinálových úvah a ich nahradenie dvoma novými úlohami - finálovým blogom a novou predfinálovou úlohou, ktorú sme nazvali Prejav aktívneho občianstva.

V tejto úlohe mali finalisti a finalistky vypracovať zadanie od jedného z našich partnerov - či už formou písaného prejavu, grafického vizuálu alebo videa - a vyjadriť tak svoje občianske postoje a požiadavky.

Prvú tému do tejto úlohy pripravil UNIS Vienna (Informačná služba OSN Viedeň):

“Tento rok si pripomíname 80. výročie založenia Organizácie Spojených národov. Ako môžu mladí ľudia prispieť k obrane, ochrane a presadzovaniu ľudských práv, aby umožnili jednotlivým ľuďom a komunitám vytvoriť spravodlivejší a udržateľnejší svet a spoločne budovať našu budúcnosť?”

Pre jej spracovanie (v anglickom jazyku) sa rozhodlo 11 finalistov a finalistiek.

1. miesto - prejav: Matúš Boleček, Gymnázium J.G. Tajovského, Banská Bystrica

Forma verejného vystúpenia bola zvolená zámerne ako kontrast k súčasnému trendu, keď sa aktivizmus presúva prevažne do online priestoru. Prejav poukazuje na paradox dnešnej doby – hoci máme k dispozícii mnohé digitálne nástroje na šírenie myšlienok, fyzická účasť mladých ľudí na verejných zhromaždeniach na Slovensku klesá.

Cieľovou skupinou sú mladí ľudia, ktorých potenciál meniť spoločnosť je ilustrovaný na príklade Nežnej revolúcie. Prejav ich má motivovať k aktívnejšiemu zapojeniu do ochrany ľudských práv. Zároveň im má pripomenúť, že práve oni majú schopnosti i možnosti priniesť zmenu, podobne ako generácia pred 35 rokmi.

Štruktúra prejavu je postavená na dvoch pilieroch aktivizmu:

1. Digitálny aktivizmus – využitie sociálnych sietí a digitálnych platforiem na šírenie

povedomia o porušovaní ľudských práv. Zdôrazňuje unikátnu pozíciu mladých ľudí ako digitálnych domorodcov, ktorí môžu efektívne bojovať proti dezinformáciám ohrozujúcim ľudské práva.

2. Fyzický aktivizmus – potreba fyzickej prítomnosti a zhromažďovania sa, ktoré majú silnejší dopad ako virtuálna aktivita. Zahŕňa praktické odporúčania: zapojenie sa do lokálnych iniciatív, účasť vo voľbách a vzdelávanie komunity o základných právach.

Hlavným cieľom prejavu je inšpirovať mladých ľudí, aby „prekročili svoju komfortnú zónu“ virtuálneho aktivizmu a stali sa viditeľnými a počuteľnými aj v reálnom svete, pretože len tak možno dosiahnuť skutočnú spoločenskú zmenu. Zároveň ale vyzdvihuje dôležitú rolu digitálnych technológií pri vzdelávaní o ľudských právach a celkovo v otázke ich ochrany.

Prejav je kompozične rámcovaný citátmi významných osobností bojujúcich za ľudské práva – v úvode Nelsona Mandelu a v závere J. F. Kennedyho. Tieto citáty dodávajú prejavu váhu a poukazujú na jeho hlavné posolstvo o možnosti meniť svet.

V celom prejave je zároveň používaný tón spolupatričnosti a naliehavosti.

Využíva 80. výročie založenia OSN ako príležitosť pripomenúť základné princípy ľudských práv a zdôrazniť, že ich ochrana je zodpovednosťou každého občana. Hoci sú návrhy zamerané najmä na inšpiráciu poslucháča, zároveň sú poskytnuté aj praktické príklady konkrétnych krokov, ktorými môžu k ochrane ľudských práv prispieť.

Nižšie si môžete prečítať celý prejav Matúša Bolečeka.

2. miesto - prejav: Adriana Božgaiová, Obchodná akadémia, Zlaté Moravce

Despite the tireless efforts of devoted individuals, communities, and countless organisations including non-profits to create the best conditions for the growth and preservation of peace, justice, freedom, dignity, equality, and solidarity, our world still finds itself amid multiple crises and is in desperate need of immediate action. My speech focuses on the importance of the engagement of young people in the defence, protection, and advancement of human rights with education playing a key role.

This year we celebrate the 80th anniversary of the United Nations, which laid the foundations of a fair and sustainable world. I aim to emphasise the fact that it is we, the young, who must build upon these foundations. Although my generation has inherited past problems, we have tools to solve them. The first step towared positive change lies in rasing awareness about human rights. The knowledge shared among us, our communities and peers, through discussions, workshops or public events can spark curiosity, motivation and progress. However, raising awareness is only the beginning. It is equally important not only to join the organisations and initiatives that are working toward achieving the 17 Sustainable Development Goals and advancing human rights, but also to lead by example. We can do this by becoming the best versions of ourselves - individuals who act in our families, and every small decision we make may have a much larger outcome. By educating ourselves and others, being more mindful of our everyday choices, and advocating for those whose voices are often silenced, we can ensure that human rights are protected and that dignity and equality are upheld for all. However, this process of positive change is not just about individual actions. Change is often brought about by collective effort.

In this critical moment, we must understand that there is no universal solution. Each of us must find our role in this process - whether through activism, education, art, policy, or simply by practising sustainable habits daily. Either way, we must act, and we must act now.

Every step we take, no matter how small, will contribute to a future where human rights are truly universal and where dignity and equality are not ideals we strive for but the reality we live in. My speech highlights different ways how young people can contribute to fostering human rights and the empowermert of others. To create a better future is to work in unison and with the determination to never give up on our vision.

Prejav Adriany Božgaiovej si môžeš prečítať nižšie.

3. miesto - video: Kristian Richard Rischer, Bilingválne gymnázium C.S. Lewisa, Bratislava

People are not aware of their rights. This is partly due to a lack of education but also to disinterest. Hardly anyone cares about legal paragraphs and complicated legal language. However, when people are asked about specific situations in which the law protects them or grants them freedom, their understanding and interest grow dramatically. For example, few people would answer correctly in

which year the Universal Declaration of Human Rights was adopted by the UN (completely normal), yet at the same time, they cannot imagine a life without the rights and freedoms enshrined in this document.

The solution to this problem is to educate people and show them the practical aspects of law, parlicularly human rights. In the video, some examples of human rights in action are so basic that they may seem absurd. However, these small things in our everyday (extra)ordinary lives give us freedom, protect society as a whole, and guarantee rights for everyone. Take, for example, recycling

- a simple activity that, in reality, is possible thanks to several international agreements (such as the Kyoto Protocol and the Paris Agreement). Recycling can partially prevent or at least reduce the impact of climate change, which will inevitably affect our lives.

The problem of apathy toward human rights is especially relevant when discnssing youth. Toxic masculinity, disinformation, and targeted manipulation caried out by undemocratic regimes make young people feel disoriented and more susceptible to ideologies that undermine human rights. The

outdated school system, ineffective institutions, and social media algorithms only worsen the situation. All of this contributes to the opinion that human rights are distant and merely an abstract topic promoted by so-called " crazy activists. "

The solution (or at least one of the solutions) is simple - to show how imporlant human rights are, both fbr individuals and for society as a whole. When an individr"ral begins to fully live by human rights, they create an island of positive deviation in a dark sea of injustice. And if a critical mass does the same, it will create a land where human rights, justice, freedom, and dignity are truly for

everyone.

Video Kristiana Richarda Rischera si môžete pozrieť nižšie.